4. nedeľa v cezročnom období v roku A

ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE

Drahí farníci, ako Ježišovi učeníci sme dnes prišli na svätú omšu, aby sme počúvali nášho Boha, čo nás chce dnes naučiť. Otvorme sa Duchu Svätému, aby sme zmäkli naše srdcia a stali sa lepšími ľuďmi.

KÁZEŇ

Drahí farníci, stále sme v škole Ježišovho evanjelia. My kresťania, keď prichádzame na svätú omšu v nedeľu, prichádzame do školy, aby sme sa naučili nové lekcie, ktoré nám Ježiš chce povedať a ktoré nás chce naučiť. Dnes máme v prvom čítaní proroka Sefaniáša. Jeden, možno, nie tak slávny prorok. Napriek tomu veľmi silné slová. Prorok Sefaniáš nás dnes v prvom čítaní vyzýva, aby sme boli pokorní na zemi. Aby sme boli spravodliví a pokorní a jeho slovo je zaujímavé, môžeme byť chránení pred Pánovým hnevom. Drahí farníci, vidíme prostredníctvom prorokov, skrze Pána, že Boh sa pozerá na svoj ľud. Boh sa pozerá na túto zem a bez ohľadu na to, aký nespravodlivý a ťažký život na tejto zemi sa nám zdá, Boh pozorne pozerá na všetko a všetko sleduje. Verím, že je potrebné otvoriť svoje srdce Pánovi a určite pomôže všetkým, ktorí to potrebujú a keď to potrebujú. Je však veľmi dôležité, aby sme v našom živote, najmä v našom každodennom živote, venovali pozornosť tým veciam, ktoré nám hovorí prorok Sefaniáš. To je spravodlivosť a pokora. Takže tu je naša prvá lekcia v dnešnej škole. Najprv musíme preskúmať svoje svedomie, či sme boli doteraz spravodliví a pokorní? Ak nie, mali by sme sa pokánie a požiadať Pána, aby nám odpustil, ale rovnako dôležité je, aby sme od dnešného dňa takí boli.

Ako ideme ďalej, prichádzame k druhému čítaniu a k apoštolu Pavlovi, ktorý je nám už veľmi dobre známy. Povedal zaujímavú vetu:... bláznivý svet vyvolený Bohom... Takže hovorí ďalej...aby sa žiadny smrteľník nemal chváliť pred Bohom. Všetci sme tu vo veľkom nebezpečenstve. Je to naše ego, naša hrdosť, naše ja... Sme tu slabí. Milujeme, keď nás niekto chváli. Radi sme dôležití. Radi sme zodpovední. To je v poriadku, ale medzi hrdosťou a aroganciou je veľmi jemná hranica. A my ľudia sme už takí slabí, prevažujeme túto aroganciu a potom sme pred Bohom skutočne veľmi malí. Preto Pavol hovorí, že slabí boli vybraní Bohom, aby hanbili múdrych. Pretože slabí, malí, pokorní ľudia nie sú arogantní. Boh sa na nás nepozerá podľa toho, čo máme, čo máme a koľko sme dosiahli v živote. Pozerá sa predovšetkým na naše srdce a na to, čo je v ňom. Koľko ľudí žije v blude, že sú na tejto zemi veľmi dôležití. A zajtra môže byť nejaká choroba alebo ťažká diagnóza, a čo potom? Všetko padá do vody a človek, ak nemá oporu v Bohu, jednoducho nevydrží. Môžete si to všimnúť, povedzme, u ľudí, ktorí náhle dostali určitú chorobu alebo stratili nejakú pozíciu, ktorú mali, a potom sa stal strašne nahnevaný, náladový, všetci sú vinní a zlí a tento muž už nič nechce. Žiadny iný človek, žiadny Boh, nikto. Prečo sa to deje? Pretože videl všetko, čo mal predtým, nie ako Boží dar, ale ako svoju osobnú zásluhu. A teraz, keď to už nemá alebo nemôže, potom je pre neho tento život niečo nespravodlivé a zlé, a keď všetko šlo tak, ako si predstavoval, nikto mu nebol rovný. Postarajme sa tu o to, aby sme v našom živote vždy ďakovali Bohu za to, čo dostávame v našom každodennom živote.